V slovenských médiách sa pred časom objavila informácia o mladej Košičanke, ktorá umiestňovaním samolepiek na autobusových zastávkach pomáha chrániť vtáky pre nárazom do skla. Jej nálepky majú praktický aj edukatívny rozmer a jej iniciatíva je inšpirujúca. Problematika skla, nebezpečenstva pre vtáky a jeho riešenia je však zložitejšia ako by sa mohlo zdať.
Systémová zmena
Ročne zahynú nárazom do sklenených fasád budov stovky miliónov vtákov. Problém je taký veľký, že v Severnej Amerike sa mu venujú celé tímy vedcov a odborníkov z oblasti ornitológie, architektúry a výroby skla. Obzvlášť nebezpečné sú pre operencov obrovské presklené plochy výškových budov. Kým pri menších plochách, či už na rodinných domoch, skleníkoch alebo zimných záhradách si vie človek poradiť relatívne jednoducho aj sám, pri gigantických stavbách sú potrebné systémové zmeny.
Zabudnite na siluety dravcov
V teoretickej rovine to nie je nič zložité – vtáky potrebujú, aby bol na skle nejaký vizuály „smog“, ktorý im povie, že ploche sa treba vyhnúť. Sú to napríklad rôzne aplikácie pred sklom, na fasádach budov alebo vzory nakresleného priamo na sklenenej tabuli. Tu platí pravidlo 5x10. Vodorovné línie by nemali byť vzdialené viac ako 5 centimetrov od seba a zvislé nie viac ako 10. Ak by bol vzor väčší, vták by sa ním snažil preletieť. Nálepka so siluetou dravca, aké poznáme z našich diaľnic, stačiť nebude – vták sa ju bude snažiť obletieť a narazí do čistej plochy. Problémom línií, bodiek alebo samolepiek však je, že zabraňujú vo výhľade a tým potláčajú základnú vlastnosť skla. Jeho priehľadnosť.
Jedno riešenie nestačí
Riešením by mohlo byť UV sklo. Ornitológovia zistili, že vtáky v prírode nenarážajú do pavučín. Ich jemné vlákna odrážajú UV žiarenie, čím sú pre operencov viditeľné, no ľudské oko ich nedokáže zaregistrovať. Výrobcovia preto prišli so sklom, ktoré vtáci vidia ako spleť pavučín. Ani tu však nie je úspešnosť úplne ideálna, pretože rôzne druhy vtákov sú schopné vidieť rôzne vlnové dĺžky UV žiarenia. Pri obrovských presklených plochách je tak riešením pravdepodobne len kombinácia vhodného skla, správnej urbanistiky a architektúry.
V domácnostiach to ide
Problematika sa postupne dostáva do povedomia širšej verejnosti a pomaly mení tvár architektúry veľkých budov. Projektanti a architekti využívajú antireflexné a špeciálne UV sklo, dizajnové a praktické riešenia, ktoré znižujú riziko nárazu vtákov do budov. Pri menších objektoch a domácnostiach pomôže aj záclona, sieťka proti hmyzu alebo žalúzie, ktoré z vnútornej strany znižujú reflexné vlastnosti skla. Existujú špeciálne priehľadné fixky, ktorými na sklo nakreslíte vodorovné alebo zvislé linky vzdialené nie viac ako 5 respektíve 10 centimetrov.
Iniciatíva mladej Košičanky je možno prvým krokom k diskusii o tejto problematike aj na Slovensku. Správnymi krokmi sa môže podariť u nás zachrániť stovky tisíc vtákov ročne. Zapojiť sa však musia všetci – štát, samosprávy, architekti, projektanti a samozrejme aj výrobcovia skla.
